Expedícia meteorit Košice - 6-8. apríl 2010
Zopár poznámok a pocitov z expedície.
Pre niekoľkými dňami prebehla médiami správa o nájdení fragmentov z meteoroidu Košice, ktorý preletel atmosférou 28.2.2010. Po zhromaždení video záznamov (z Maďarska) sa vyhodnotil čas preletu, jasnosť, trvanie a neskôr aj predpokladaná zóna dopadu (Dr. Spurný, Dr. Borovička – Astronomický ústav Českej akadémie vied). Už prvá expedícia 20.03.2010 organizovaná Astronomickým ústavom SAV v Tatranskej Lomnici a Fakultou matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave potvrdila správnosť výpočtov. Prvý nález sa podaril Dr. Tothovi. Následne sa začali nachádzať ďalšie a ďalšie. Jedna z ďalších expedícií sa uskutočnila v dňoch 6-8.4.2010, ktorú koordinovali Dr. Toth (Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave) a Mgr. Kaniansky (riaditeľ Krajskej hvezdárne a planetária Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom). Ja som jej zúčastnil na základe pozvania Dr. Mäsiara (riaditeľ Kysuckej hvezdárne v Kysuckom Novom Meste). Na samotnú expedíciu sme vyrazili v utorok (6.4.2010) ráno vlakom do Košíc. Po príchode do penziónu sme sa rýchlo naobedovali a vyrazili do terénu na lov meteoritov. Na začiatku sme boli oboznámení s trasou a prezreli sme fotky doterajších nálezov. Vyrazili sme. Vytvorili sme rojnicu a začali sme podrobne prehľadávať zem kúsok po kúsku. Hustý porast, chvíľami tŕnie. Nevadí, ideme ďalej. Vidina a možnosť nájdenia ďalších fragmentov nás hnala ďalej. Na hrebeni kopca sa do nás oprel studený vietor a tak som bol rád, že som si zobral teplé oblečenie vrátane čiapky a rukavíc. Prechádzame lúkami and cestami. 15 chlapov čumiacich pod nohy a hľadajúcich kúsok čierneho pokladu. Zrazu sa ozval kolega po mojej pravej strane. Prvý dnešný nález.Nálada sa rapídne zlepšila a začali sme horúčkovito prehľadávať zbytok lúky. Nič. Prešli sme ďalšiu veľkú lúku. Nič. Pomaly sme sa dostali do bukového lesa plného lístia. Tu niečo nájsť – pravdepodobnosť blížiaca sa k nule. No zrazu som ho zbadal. Maličký čierny kamienok na zemi. Zdvihol som ho a po presvedčení sa, že mám to čo, som hľadal, som víťazoslávne vykríkol – MÁM. Neuveriteľné. V takom teréne a tak malý kúsok.
Hneď sa ku mne zbehli ostatní. Fotky, GPS meranie, gratulácie. Ani neviem koľko to trvalo a pohli sme sa ďalej. Plný eufórie a usmievajúc som pokračoval v hľadaní. Veľmi, ale veľmi pozorne, kúsoček po kúsočky som očami skenoval povrch. Po polhodine som zbadal ďalší. Dokonca ešte menší úlomok.
Znova som zakričal, že mám ďalší. Len hľadači okolo mňa zareagovali. Tak kričím silnejšie. Až potom všetci zastali a začalo ďalšie fotografovanie, meranie presnej polohy a nutná evidencia Dr. Tothom. Som šťastný. Úsmevy, gratulácie kolegov, ale aj dobrácke podpichovanie, že už stačí a že už by bolo dobre ma na chvíľku priviazať ku stromu za nohu, lebo aj ostatní chcú niečo nájsť a podobne. A tak sme pokračovali ďalej. No bez úspechu. Po návrate späť si dávam dobrú večeru, po nej sprchu a idem spať, lebo som sa cítil dosť unavený. Noc predtým som moc nespal – asi cestovateľská horúčka. Ležím, premýšľam a premietam si v mysli obrázky z chvíľ nálezu. Ani túto noc som moc nespal. Eufória mi to takmer nedovolila.
Na druhý deň ráno opäť vyrážame. Dnešný plán je na celý deň. Smerujeme do zón, kde sa očakávajú väčšie kusy. Chodíme celé doobedie, no márne. Poobede sme dorazili do údolia, kde sa polovica rozhodla, že na dnešok stačí. Všetci začíname podliehať skepse a únave. Po chvíľke odpočinku ideme na spiatočnú cestu cez lesy. V lese sa niekto ozval a oznámil ďalší nález.
Konečne. Nálada sa zlepšila aj napriek veľkej únave. Nakoniec sme sa ešte poslední štyria vrátili na lúku prvého nálezu a prehľadali širšie okolie. Bezvýsledne. Škoda.
Vo štvrtok ráno sme vyštartovali ešte skôr ako v stredu. Autobusmi sme sa presunuli do susednej doliny a podľa výpočtov vybrali smer pochodu. Pred nami sa týčil strmý breh. Po polhodine výstupu sme sa dostali na hrebeň. Hľadanie sa opäť začalo. Stovky prehľadaných metrov sme všetci cítili v nohách. Prichádza povzbudzovanie, že na nás čaká oblasť s veľkou pravdepodobnosťou dopadu. A tak aj napriek únave ideme ďalej. No dnes to bolo bezvýsledné. Nič. Ani kúsoček. Na tvárach kolegov vidím smútok. Jediné, čo sme dnes každý nazbierali, boli nohavice plné kliešťov. Dnes pátrala aj druhá expedícia. Táto bola úspešná a zaznamenali dva nálezy.
Priblížil sa čas ukončenia expedície. Rýchlo sa presúvame do civilizácie a chytáme autobus do mesta. Vo vlaku sme samozrejme preberali rôzne dojmy z expedície a diskutujeme, či má ešte význam hľadať ďalej, keďže prebúdzajúca príroda o pár dní zakryje všetko novou zelenou vegetáciou.
Keď sa spätne obzriem a zhodnotím túto expedíciu z môjho pohľadu, tak sa musím v prvom rade poďakovať všetkým ľuďom, ktorí sa na tom podieľali. Ďakujem Dr. Mäsiarovi za pozvanie, Dr. Tothovi a Mgr. Kanianskemu za perfektnú organizáciu počas hľadania ako aj ľuďom, ktorý sa postarali za podklady a samotné výpočty dopadovej zóny. Bez toho by takáto expedícia nebola možná. Ešte raz vďaka!
Pre mňa osobne to bola veľmi výnimočná životná skúsenosť a fakt, že som mal šťastie a našiel dva kúsočky, ma bude ešte dlho napĺňať radosťou.
Už sa teším na ďalšie podobne akcie.
A ešte zopár fotiek ...